Bublinové strany

Konečne !

Tak Gorila nám už priniesla svoje prvé plody. Jasne tomu nasvedčuje dianie v SDKÚ. Preferencie tejto ešte pred pár týždňami najsilenejšej pravicovej strany na Slovensku, klesajú ako akcie na burze v čase krízy. Vážnosť situácie si zrejme uvedomujú aj v samotnej strane. Vyhlásenie p. Žitňanskej o možnej kandidatúre na predsedníčku strany, tomu jasne nasvedčuje. Ak však chce vo svojich cieľoch uspieť, nesmie si nechať za chrbtom tandem Dzurinda – Mikloš, tak ako to v dobrej viere urobila p. Radičová. V opačnom prípade, bude asi kopírovať jej politickú cestu s podobným koncom. Aj keď si myslím, že SDKÚ ešte teraz prejde bránami parlamentu. Ak sa však bude chcieť vrátiť na stratené pozície, musí začať prepriahať. Inak povedané. Týmito voľbami by asi mali končiť, veľké časy malého Dzurindu a jeho verného politického súputníka.

Gorila však nie je príčinou tejto situácie na Slovensku. Ona j len dôsledkom úpadku politickej kultúry a morálky jej predstaviteľov. A tak je celkom možné, že tieto voľby vojdú do histórie, ako začiatok výmen starých politických garnitúr. Jednoducho nič netrvá večne a páni politici mali dvadsať rokov na to, aby sa nám predstavili a ukázali čo vedia. Podľa mňa to prepriahanie čaká aj ďalšie strany a to nielen tie, ktoré sú v Gorile spomenuté. Tie strany, ktoré si túto nutnosť rýchlo uvedomia, získajú pred ostatnými náskok a dostanú sa rýchlejšie na politické výslnie. Samozrejme uvedomujem si, že žijem na Slovensku, že ľuďom, ktorí si takmer dvadsať rokov bezstarostne vďaka politike žili, sa nebude chcieť len tak ľahko odísť. Navyše ak sa sami pasovali za spasiteľov Slovenska a ešte tomu aj sami veria, tak načo by odchádzali. Keďže takto asi cesta k zmene nepovedie zostávajú len dve možnosti.

Tou prvou sú voľby. Je to síce ten najdemokratickejší spôsob zmeny, no nie všetci si to dostatočne uvedomujeme. Znechutenie a beznádej sú zatiaľ silnejšie, ako viera zmeny k lepšiemu.

Tou druhou možnosťou je zmena volebného systému. To znamená, zväčšiť kontrolu nad tými, ktorí uspeli vo voľbách, ktorým sme dali našu dôveru. Treba z jedného volebného obvodu urobiť viacej, resp. ľudia by si v samotných regiónoch volili do parlamentu priamo svojich zástupcov, tak ako sa to robí v komunálnych voľbách. V dnešnom systéme sa na kandidátku dostanú aj ľudia, ktorí sa morálne neosvedčili, no pomocou lídra strany sú bez problémov zvolení. Keby boli regionálne kandidátky, aj samotné strany by veľmi zvažovali, koho na tú kandidátku dať. Nehovoriac o tom, že by sme všetci volili ľudí ktorých nielen dobre poznáme, ale by sme ich mali aj pod priamou kontrolou.

Rovnako si myslím, že poslanec by mal sedieť v parlamente a nie ešte byť starostom, či primátorom. V obciach a mestách je predsa toľko problémov, že by mal starosta, či primátor denne sedieť na úrade a riešiť problémy spoluobčanov. Veď si len predstavte ako by to bolo, keby baník robil zároveň aj pekára. Alebo že by poslanci boli nejakí nadľudia?

Tých problémov na riešenie je samozrejme omnoho viacej, no už tieto voľby môžu byť začiatkom novej cesty a nových možností.               Ľubo Dzurák, Nováky