Špinavá očista.
Gorila koluje po internete, námestia miest sa každý týždeň viac a viac zapĺňajú predovšetkým mladými ľuďmi, v spoločnosti to vrie. Jediní koho tento stav asi najmenej trápi, sú naši politici. Tak nejako to vidím aspoň ja, keď pozerám v televízii tlačovky tých, ktorých sa Gorila týka. Bohorovnosť, dokonca akási urazenosť, že niečo takého sa na nich vytiahlo. Žiadna pokora a už vonkoncom nie nejaké ospravedlnenie, za ich politické kroky a rozhodnutia. Všetci okrem nich vieme, že Gorila je autentická a navyše určite ešte neodhaľuje všetko, čo sa za posledné roky pri spravovaní krajiny udialo. Zrejme ich k tomu vedie skalopevné presvedčenie, že aj tak sa nič nikomu nestane. Jednoducho sú presvedčení o tom, že je ľahšie argumenty umlčať, ako ich vyvrátiť. Dokonca sú si istí, že drvivá väčšina z tých, ktorí sú v tomto spise spomenutí, opäť zasadne do poslaneckých lavíc, tí šťastnejší dokonca aj do ministerských kresiel. Dlhé roky strávené v politike ich samých utvrdilo v tom, že oni sú jediní, ktorí môžu spravovať Slovensko. Ostaní nemajú šancu, lebo nie sú známi, lebo nie sú každý deň na obrazovkách. Pre nové tváre, pre ľudí, ktorí chcú zmeniť štýl politiky, je to samozrejme veľký handicap. Z tohto pohľadu sa zdá, že je všetko to snaženie môže byť zbytočné, lebo tí politici ako keby im z tej obrazovky odkazovali: „Kľudne kričte ďalej, my tu aj tak zostaneme, veď kto by nás už len mohol v tejto krajine nahradiť.“
Chodím dnes veľa medzi ľudí a musím priznať, že táto ich filozofia účinkuje. Ľudia sú znechutení a neveria, že sa môže niečo zmeniť. Veď už zažili veľa volieb, nespočetné množstvo sľubov a výsledok je stále ten istý. Vlastne nie ten istý. Po každých voľbách je to ešte horšie. Práve táto bezradnosť a beznádej hrá dnešným „Vyvoleným“ ohromne do kariet. Preto ani nikomu z nich nič nehovorí slovíčko sebareflexia. V demokratických krajinách je úplne normálne, že špičkoví politici už pri podozreniach odstupujú z funkcií. A Gorila to už ani nie je podozrenie, Gorila je proste fakt.
Napriek týmto neradostným konštatovaniam si myslím, že treba pokračovať v úsilí dosiahnuť zmenu. Som realista a myslí si, že týmito voľbami ju asi ešte nedosiahneme, no dôležité je, že sa ľudia prebudili a potešiteľné je to, že nie sú to len tí mladí. Nakoniec spozorneli už aj politici. Zrazu pri hlasovaniach hlasovali všetci vzácne jednotne. Bolo naozaj aspoň pre mňa pobavením, ako sa v televízii predbiehali v zásluhách, pri zrušení si priestupkovej imunity. Pritom všetci vieme, že tá priestupková nie je až taká dôležitá. Naozaj keby to nebolo na smiech, bolo by to do plaču. „Proste keď treba, mocní si rozumejú, aj keď sú nepriatelia.“
Ľubo Dzurák, Nováky
Celá debata | RSS tejto debaty