Slušne, Dôveryhodne, Ľudsky.
Apatia, beznádej, skepsa, nezáujem, dnes vládnu Slovenskom. Pri stretnutiach s občanmi, bez ohľadu na vek, toto pociťujem na každom kroku. Toto všetko myslím si, ani tak nie je dôsledok nízkej životnej úrovne, ale sklamanie z tých, ktorým ľudia roky dôverovali. Slovenský občan si už zvykol na uťahovanie opaskov za každej vlády. Teraz však prišlo sklamanie z politikov a to je už tvrdá rana. Slovensko už nie je len ekonomicky zdevastovanou krajinou, ale je aj krajinou z obrovským úpadkom politickej morálky. Politikom, ktorí tento stav zavinili to však vôbec neprekáža. Z televíznych obrazoviek a billboardov spokojní a usmiati nás pozývajú k volebným urnám, s tým aby sme ich opäť volili. Za takejto situácie je to naozaj zložité, zvlášť pre tých, ktorí sa o politiku veľmi nezaujímajú, lebo im je prednejšie udržať si zamestnanie a zabezpečiť ako tak rodinu. Je naozaj smutné, že pomaly väčšina ľudí, napriek sľubom našich politikov, je na tom ekonomicky stále horšie a horšie. Sociálne nožnice sa z roka na rok viac a viac roztvárajú, ľudia hľadajú uplatnenie v zahraničí aj za cenu, že tam robia také práce, ktoré domáci odmietajú. Už dávno nie sme tigrom v strednej Európe, ani výkladnou skriňou demokracie. Skôr opak je pravdou. Keď si toto a ďalšie veci človek zosumarizuje, tak celkom občanov chápem. Majú jednoducho právo a nárok na skepsu a znechutenie.
Ale naozaj neexistuje pre Slovensko to povestné svetlo na konci tunela? Patrím medzi tých, ktorí sa len tak ľahko nedajú znechutiť a ani sa dopredu nevzdávajú. Nie som ani z tých, ktorý sa hádajú s televízorom, alebo vedú krčmové reči. Horí sa: „ Ak nevieš kam kráčaš, obzri sa, odkiaľ prichádzaš.“
Myslím si, že každý z nás by mal pre sobotným rozhodnutím sa si spraviť také malé vlastné obzretie. Práve to obzretie by nám malo dať odpoveď minimálne na to, kto je kto. Kto používa ľavicovú a sociálnu rétoriku len vo voľbách a kto ju presadzuje počas svojho života. Každopádne žiadna vláda, ktorá vzíde z týchto volieb to nebude mať ani ľahké, ani jednoduché. Treba urobiť množstvo zmien v pokrivených zákonoch v úzko záujmových rozhodovaniach, vrátiť do politiky nielen transparentnosť a priehľadnosť ekonomických tokov, ale aj politickú zodpovednosť. Vrátiť do nej Slušnosť, Dôveryhodnosť a najmä Ľudskosť. Som pevne presvedčený, že Slovensko má dostatok čestných, slušných odborne zdatných ľudí. Vôbec si nemyslím, že naši ľudia sú zlí. Doba je zlá a tú môžu ľudia zmeniť. Teda my musíme byť tým svetlom na konci tunela. Samozrejme nebude to jednoduché , nebude to hneď. Nestačí totiž na dome vynoviť len fasádu, keď sú zlé základy. Taký dom by vám po čase aj tak spadol na hlavu.
Aj napriek obrovskému sklamaniu a znechuteniu ľudí by predsa len ľudia mali vo voľbách vyjadriť svoj názor. Hovorím to aj tým, ktorí sa boja, že ich hlas vo voľbách prepadne. Myslím si, že žiadny hlas, ktorým vyjadrím svoj názor nemôže byť stratený.
Keď sa tak nad tým zamyslíme, ktorý hlas je pre budúcnosť Slovenska viacej stratený? Ten ktorý dáme strane, ktorá chce zmenu štýlu, hodnôt a zásad v politike, alebo dáme hlas tým, ktorí tento stav zavinili a tým aj samozrejme potvrdíme správnosť ich politiky? Na túto otázku si však každý občan – volič musí dať odpoveď sám. Mne neostáva nič iné, len zaželať Slovensku, aby jeho občania mali 10. marca šťastnú ruku.
Ľubo Dzurák, Nováky