Čas na prepriahanie?
Po týchto prezidentských voľbách by Pat a Mat povedali: A je to. Zdá sa, že výsledky sobotňajších volieb je voľným pokračovaním volieb do VÚC v banskobystrickom kraji. Politický začiatočník, porazil dlhoročného politického profesionála. Pre jedných veľké prekvapenie, pre iných slovenská realita. Voliči zobrali osud krajiny do vlastných rúk. Andrej Kiska drvivo zvíťazil nielen nad Róbertom Ficom, ale prakticky nad všetkými straníckymi kandidátmi. Voliči už majú dosť nekonečných sľubov a prísľubov od terajších politikov. Navyše Róbert Fico nezvládol ani volebnú kampaň. Neviem kto mu poradil, konfrontáciu a arogantnosť, ale to bol základ jeho prehry. Kiska nevyhral svojou výnimočnosťou, ale tým, že ľudia sú politikou SMERu sklamaní, aj keď si smeráci myslia iné. Proste výsledky volieb sú toho jasným dôkazom. Voliči dali jasne najavo, že si neprajú konfrontáciu, ani sľuby. A keďže súčasní politici ich už niekoľkokrát sklamali, rozhodli sa loviť v neznámych vodách. Andrej Kiska je naozaj veľkou neznámou, ale zároveň môže byť aj nádejou. Proste to niekedy treba risknúť a voliči to riskli. Ak sa Andrejovi Kiskovi podarí zvládnuť prezidentovanie a zostane závislý len na voličoch, bude to signál pre strany, otvoriť sa nezávislým ľuďom v jednotlivých regiónoch. Voličom už asi nebude stačiť na kandidátke len líder, ale na ich rozhodovanie koho voliť, bude vplývať aj ďalšie zloženie kandidátky. Ak tam budú pre nich nedôveryhodní ľudia, volebný líder bude mať proste smolu. Veď naozaj je nenormálne, ak služobníci občanov, ( za čo sa politici radi vyhlasujú ) si žijú niekoľkonásobne lepšie, ako bežní občania. Je proste čas nielen na sebareflexiu, ale hlavne aj na prepriahanie. Myslím si, že túto skutočnosť veľmi dobre pochopili páni Procházka a Hrnčiar, ktorí chcú začať budovať stranu na nových princípoch a verím, že aj štýle politiky. Navyše ku cti im slúži, že sa vzdávajú poslaneckých mandátov, čo doteraz pred nimi spravil v roku 2001, len Jozef Kalman. Určite by sa obom pánom zakladala ľahšie strana, keby zostali v parlamente a mali ľahší prístup do médií. Zvolili si náročnejšiu, ťažšiu, no férovejšiu cestu.
No a čo Róbert Fico a Smer? Zostávajú im ešte dva roky a silný mandát z roku 2012. To viem. Ako ho využijú a či budú mať chuť na sebareflexiu a stranícke prepriahanie, to neviem. Viem však určite, že Róbert Fico je stále aspoň podľa mňa, najvýraznejší ponovembrový politik. ( píšem to napriek tomu, že to mnohých, čo čítajú tieto riadky zdvihne zo stoličky ) Či využije svoje nesporné politické schopnosti a skúsenosti nielen v prospech straníckych kolegov, ale aj občanov, to bude záležať len od neho. Ak neurobí sebareflexiu, nezmení štýl politiky a mnohých ľudí v strane, občania to spravia o dva roky zaňho.
Ľubo Dzurák