Bublinové strany

Quo vadis politika?

To čo sa dnes deje na slovenskej politickej scéne naozaj nemá obdobu. Už sme si pri našich politických hviezdach zvykli na všetko, ale toto je naozaj silná káva Politická kauza pod názvom Gorila, ukázala pravú tvár slovenskej politiky, teda vlastne ľudí, ktorí ju roky tvoria. Vlastne, aby som bol presný, ona len potvrdila to, čo sme dávno všetci vedeli, alebo len tušili. Veď nebolo žiadnym tajomstvom, že politici a politické strany sú prepojené na silné finančné skupiny. Rovnako nie je tajomstvom, že pri dôležitých tendroch, sú porušované pravidlá súťaže. Vieme aj to, ako počas krízy a uťahovania opaskov, rastie životná úroveň našej politickej elity, na úkor nás ostatných. No žiaľ vieme aj to, že napriek otrasným skutočnostiam, ktoré prenikli na svetlo božie, sa opäť nikomu nič nestane. Padne síce na politickej šachovnici pár pešiakov, ale rozhodujúcich figúrok sa to nedotkne. Tak to proste na Slovensku chodí, tak to na Slovensku je . Presne v znení príslovia. „ Psi brechajú, ale karavána kráča bezpečne ďalej. A čo na to občan volič? Poväčšine len nad tým bezmocne mávne rukou. No a to je asi našou najväčšou spoločnou chybou. Nie občania, ale politici by mali byť po takomto niečom bezmocní. Veď predsa tu máme nástroj na zásadnú zmenu úrovne politiky a politickej kultúry. Veď nie občania osočujú politikov z nekalých praktík. Nie občania nazvali parlament politickou žumpou a jednanie v ňom prirovnali k debate v krčme piatej cenovej skupiny. To všetko vychádza z úst našich „ Vyvolených“. Je preto zarážajúce, že všetci to vieme, všetkých nás to poburuje a rozčuľuje, no bojíme sa využiť jediný prostriedok na vytúženú zmenu. Voľby či sa to už niekomu páči, alebo nie, sú jediným prostriedkom, ako vymeniť tých, ktorí si z politiky spravili výhodný biznis. Je veľkým omylom tých, ktorí sú znechutení a nejdú voliť, keď si myslia, že týmto postojom nedajú nikomu hlas. Práve naopak. Aj keď sa volieb nezúčastnia, prakticky volia súčasný stav. Čím menej ľudí pôjde voliť, tým menšia je šanca na vytúženú zmenu. Voľby sú totiž vždy demokratickým obrazom nášho myslenia a pohľadu na veci verejné a sú aj jediným prostriedkom, ako dosiahnuť zmenu. Pravda ak ju naozaj chceme.

Osobne verím, že to čo Gorila odhalila je autentické a pravdivé. Je len a len na nás, ako sa k tejto situácii postavíme. Je len a len na nás, či sa s takýmto štýlom politiky stotožníme, alebo to 10. marca zmeníme. Hovorí sa, že mnohí naši politici spravia niečo pre občanov až vtedy, keď z politiky odídu. Veriť, že odídu dobrovoľne, by bolo však obrovskou naivitou.

Ľubo Dzurák, Nováky